MOJA 32-KA… AKA VLASY ČAU!

3️⃣2️⃣-ku budem mať dlho v pamäti. Bola to pre mňa najemotívnejšia oslava so všetkými pocitmi. Smútok, plač, radosť… Miestami na dne s plačom nad tým čo mi život zobral. Niekedy je ťažké nestresovať sa nad vecami, ktoré nedokážem zmeniť a nepozerať sa na to čo som stratila. Dôležité je sústrediť sa na to čo mám a nájsť silu smiať sa každý deň!… a to si uvedomujem aj vďaka Vám❗️Rodine a priateľom, 🐺,ktorí so mnou kráčajú životom a ukazujú mi, že sú tu pre mňa!

Svoj narodeninový deň som si predstavovala trošku inak. Bol to 17ty deň po prvej chemoterapii. Vlasy už pomaly padali no stále som dúfala, že ja budem spadať do kategórie 2% ktorým vlasy nevypadnú. Taká naivita 😀 Ráno sme pripravili výzdobu, prichystala jedlo a potrebné veci pre priateľov. Išla som si umyť vlasy a ako som si umývala vlasy prúd vody mi ich začal zhadzovať na ramená a moje telo bolo pokryté vypadanými chumáčmi vlasov. Prepadol ma záchvat plaču a zrútenie. Vedela som, že vlasy vypadnú no zo dňa na deň? Nemohli deň vydržať? Museli vypadnúť práve v deň keď som mala oslavu a všetkých priateľov doma.

S plačom som kričala na sestru, triasla sa a ukazovala jej plešiny na mojej hlave. Zuzka navrhla, že zbehne do Bratislavy po parochňu, ktorú som už mala dávno nachystanú ak nastane tento deň. Zavolala som kamarátke aby priniesla strojček a povedala, že vlasy musíme dať dole. To padanie bolo nezastaviteľné. Každé zahrabnutie do vlasov sprevádzalo veľký vypadnutý chúmáč. Zuzka prišla s parochňou, Robka so strojčekom. Mala som hodinu do príchodu všetkých hostí. Nezostalo nič iné len nabrať odvahu, zapnúť strojček a rozlúčiť sa s vlasmi. Začali sme strihať. Dvere na dome boli otvorené a priatelia začali prichádzať. Ani vo sne by ma nenapadlo, že budem robiť „rozlúčkovú párty“ pre vlasy.

Nakoniec som bola rada, že tam boli so mnou celé strihanie sme vtipkovali a smiala som sa. Smiech prešiel po chvíli keď som sa uvidela bez vlasov. V tomto momente som si až uvedomila vážnosť ochorenia. Premiéru bez vlasov a v parochni som mala pred mojimi najbližšími priateľmi, ktorí mi boli neskutočnou podporou a som za to rada.


Pre mňa vlasy sú súčasťou mojej osobnosti. Ich strata bola pre mňa viac traumatizujúca a psychicky náročnejšia než strata prsníka. S vlasmi odchádza aj veľká dávka sebavedomia a psychická pohoda. No aj toto je daň za život!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *